Andrej Tusičišny
Grand Canyon
Je krátko popoludní, osem kilometrov pod mojimi nohami krájajú diaľnice rovinaté polia Iowy na veľké štvorce a ja prestupujem z nohy na nohu v rade pred WC. Na najbližšom sedadle Airbusu sedí žena, ktorá akoby ani nepatrila do stáda vysmiatych ružolícich turistov, čo sa vracajú z Las Vegas späť do New Yorku. Namiesto šortiek a trička je oblečená v čiernom kožuchu, dobre ladiacim s jej dlhými tmavými vlasmi. Tvár má odvrátenú preč od ľudí a už vtedy viem, že nikdy v živote nebudem mať šancu spoznať farbu jej očí. "I have no name," stojí v husto popísanom žltom zápisníku, čo jej leží roztvorený na kolenách. "Night is so still in the middle of desert," čítam ďalšiu náhodnú vetu. Žena podo mnou píše román o púšti a ja odrazu chápem jej odvrátenú, vážnu tvár.