Carnet de Paris – Pozitivizmus
Dnes som si na Sciences Po vypočul výstižný opis toho, ako dopadli sociálne vedy vo Francúzsku: We dont do quantitative research in France. Were all qualitative here. Pri tých slovách som bol rád, že pracujem v New Yorku, kde sociálni vedci vedia počítať. Potom som zašiel na večeru do pizzerie na Place de la Sorbonne. Na rozdiel od podobných podnikov v Amerike, tu mi doniesli k jedlu aj olivový olej s feferónkami. Bretónsky cidre bol vychladený presne tak, ako má byť. V tej chvíli som mal chuť zabudnúť matematiku a usadiť sa v Paríži natrvalo. Kým som jedol, Auguste Comte ma pozoroval svojimi smutnými vápencovými očami. Zvláštne, že mu vztýčili sochu v krajine, kde nikto neverí na pozitivizmus. Ale človek asi nikdy nemôže mať všetko.