reklama

Vitajte vo Veľkej malej krajine

Dokážem vyznávať lásku po francúzsky. Variť podľa thajských receptov zo švajčiarskych surovín. Oslavovať spolu s domorodcami podivné kantonálne sviatky. No nedokážem si celkom dobre predstaviť, že by som mal stráviť Vianoce inde, než v mojej rodnej, Veľkej malej krajine.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (31)

Nanešťastie, cesta zo Ženevy do Banskej Bystrice býva niekedy dlhšia ako by sa zdalo podľa počtu kilometrov. Ak nemáte k dispozícii auto, ste odkázaní prakticky len na dve možnosti. Začnem zážitkami z tej časovo kratšej, i keď komplikovanejšej. Moje dopravné prostriedky včera zahrňovali vlak zo Ženevy do Bazileja, autobus z Bazileja na letisko, lietadlo do Bratislavy, dva autobusy bratislavskej MHD a napokon posledný večerný spoj z nášho hlavného mesta do Banskej Bystrice.

Verná svojej reputácii, SkyEurope na trase Bailej-Bratislava hodinu meškala. Tentoraz vraj kvôli počasiu v Bratislave. Na palube nám to však spoločnosť vynahradila svojimi mimoriadne príjemnými a priateľskými letuškami. Predtým som si ani neuvedomoval, ako mi chýba prirodzená slovenská krása. A pre zákazníka príťažlivé tri U: uveriteľná úprimnosť úsmevu. Nič v zlom, Austrian, ale stále sa máte čo učiť. Dokonca aj od postkomunistických vidieckych low cost airlines.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takže, moja charakteristika SkyEurope by asi znela: Sú lacní, meškajú a majú milé letušky. Po minuloročných medializovaných incidentoch by zlomyseľník mohol ešte dodať: „A občas im niečo z lietadla odpadne.“

Ani včerajšok nebol výnimkou. Neposednému dieťaťu sediacemu predo mnou sa podarilo odmontovať za letu okno. Teda, našťastie len jeho vnútornú vrstvu. Keďže svojím výkonom konečne upútal pozornosť mamičky, tá vonkajšia (a musím povedať, že veeeľmi tenká) vrstva okna zostala zachránená. Napriek tomu sa pri okyptenom okienku akosi ochladilo. A tiež som sa nechtiac dozvedel, čo všetko sa ukrýva v priestore medzi vonkajším trupom a vnútorným obložením kabíny. Nevadí, nedám si predsa pokaziť deň iracionálnym strachom z prázdnoty tam vonku. Ako zhodnotila situáciu moja babka, „keby si aj vyletel tým oknom, aspoň by si padol do snehu“. Vo všeobecnosti, let so SkyEurope stále považujem za tú lepšiu možnosť ako sa dostať zo Švajčiarska na Slovensko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhou alternatívou vianočných cestovateľov je priama (no dobre, s prestupom v Zurichu a zastávkami v každom stredne veľkom švajčiarskom meste) autobusová linka slovenských Eurolines. V pamäti mi utkvela zhruba ako osemnásť hodín v preplnenom autobuse, s bonusom v podobe nočného hľadania pasu na švajčiarskych hraniciach a povinnou rannou rozcvičkou pred rakúskou colnicou. A keď už rýpem, tak mi nedá nespomenúť jeden unikát, ktorý sa, na rozdiel od predchádzajúcich charakteristík, nedá nájsť u zahraničných členoch skupiny Eurolines – platba za každú, teda aj prvú batožinu. Slovenské Eurolines sa asi o kufre starajú lepšie ako ich českí, či litovskí kolegovia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhej strane, bratislavská SAD (skrývajúca sa pod hlavičkou Eurolines) niekedy zvykne ponúknuť aj nefalšovaný adrenalínový zážitok. Skoro zadarmo. V cene lístka. Keď som prvýkrát cestoval zo Ženevy do Bratislavy, kúpil som si z pohodlia mojej izby lístok cez internet. Bratislavský vodič moje nadšenie pre moderné technológie okamžite po príchode k autobusu schladil:
„To je čo?“
„To je lístok kúpený cez internet.“
„Pre mňa je to obyčajný papier. Ja vás nevezmem.“

Nepomohlo ani to, že moje meno bolo zahrnuté v zozname cestujúcich. Nepomohla ani švajčiarska dispečerka, s ktorou sme sa SADkárskeho poloboha snažili celých 45 minút presvedčiť, že ma do Bratislavy zobrať musí, pretože mám platný cestovný lístok. Nakoniec sa minútu pred odchodom z výšky svojho sedadla zmiloval a navrhol kompromis:
„Keď mi tam bachnete pečiatku, tak ho vezmem.“
„Ale akú pečiatku? Toto je dispečing, nie cestovná kancelária.“
„Akúkoľvek pečiatku.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak som do Bratislavy odcestoval, s lístkom legálne kúpeným cez internet a označeným zbytočnou a úplne náhodne zvolenou pečiatkou ženevskej autobusovej stanice. No a keďže na Vianoce sa vraj narodil autor výroku, že „poslední budú prvými“, ušlo sa mi jediné voľné miesto. Áno, to najhoršie. Napriek tomu, že som na autobusovú stanicu prišiel ako prvý.

Ale vráťme sa k včerajšiemu pristátiu na Letisku M. R. Štefánika. Krásavica na Dunaji totiž pripravila pre západoeurópskymi službami zhýčkaného odrodilca viacero vianočných prekvapení. Prvé z nich som si vychutnal na stanovišti taxíkov.
„Dobrý večer. Prosím vás, koľko stojí cesta na autobusovú stanicu Nivy?“
„Podľa taxametra. 400 až 450 korún.“
Najprv som sa potešil, že sa Bratislava stala 27. švajčiarskym kantónom a všetky platy stúpli o 500%. Pretože inak si neviem vysvetliť, prečo by som mal platiť sumu, za ktorú som ešte minulý rok mohol cestovať do Banskej Bystrice a naspäť.

Takže som sa radšej zahanbený pobral na zastávku MHD. Samozrejme, nikomu nenapadlo odhrnúť chodník vedúci z terminálu na zastávku. Dvadsaťkilový kufor sa musel zmeniť na improvizovaný ľadoborec. Vďaka neprehľadnému plániku bratislavskej siete MHD som okrem toho vytušil nemilú nutnosť prestupu. Z bratislavského letiska totiž chodí len jeden autobus a ten smeruje na železničnú, nie autobusovú stanicu. Čo však bolo o dosť horšie, automat na lístky bol mimo prevádzky. Takže som sa vrátil na letisko, k stánku označenému veľkým písmenom i. Sedela tam žena vymieňajúca valuty a predávajúca jedinú turistickú mapu Bratislavy.
„Dobrý večer. Prosím vás, predávate aj lístky na MHD?“
„To sy musýte kúpyt v automate.“
„Chcel som. Ale je pokazený.“

Našťastie, stačilo prejsť ďalších pár desiatok metrov po zľadovatenom a zasneženom chodníku, na konečnú, kde automat fungoval. Fungoval, no nebral bankovky, ani karty. Zo všetkých vreciek pozbieraná kolekcia slovenských mincí mi na kúpu dvadsaťdva korunového lístku nestačila. Tentoraz ma zachránila veľmi milá čašníčka v blízkej reštaurácii, ktorú som poprosil o rozmenenie dvadsaťkorunáčky.
„Potrebujete do automatu, však?“
„Áno. Trafika na letisku je už zavretá...“
„Tam by vám aj tak nepomohli. Lístky na MHDéčku nemajú.“

Opäť som sa s batožinou prebral snehom až k zastávke. Naplnil automat mincami a voľnou rukou šťastne zovrel čerstvo vytlačený lístok. Aká to slasť! A tak som si ju desať minút užíval, stojac spolu s ďalšími štyridsiatimi ľuďmi pred vykúreným autobusom, v ktorom sedel jediný človek – šofér. Ani mu nenapadlo, že by možno mohol pomôcť blížnemu svojmu a pustiť nás dnu. Keď sú už tie Vianoce...

Viem, že o pár dní sa opäť aklimatizujem. Stretnem sa s rodinou, s priateľmi, a spomienky na prvé chvíle v domovine sa rozplynú v pohári vareného vína na nádherne zasneženom banskobystrickom námestí. Ako sa však musí cítiť švajčiarsky turista, ktorý tu nemá rodinu, ani priateľov, ba ani to varené víno si nevie po slovensky vypýtať? Ako sa asi musí cíť turista, čo do Bratislavy prišiel len tak, sledujúc motýľa z reklamy na Veľkú malú krajinu?

Andrej Tusičišny

Andrej Tusičišny

Bloger 
  • Počet článkov:  56
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Lukostrelec, milovník hôr, doktorand na Columbia University v New Yorku, venujúci sa výskumu v oblasti medzinárodných vzťahov. Viac informácií sa dozviete na www.tusicisny.com. Zoznam autorových rubrík:  ZamysleniaZ ciestZem ľudíZ mikrobloguZrkadlový mužZvedátorZyxwvut...

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu