Nie je náhoda, že učebnice dejepisu venujú väčšinu svojich strán práve vojnám. Tridsaťročná vojna je zodpovedná za smrť tretiny vtedajšej populácie Nemecka. V 2. svetovej vojne zomrelo 72 miliónov ľudí, teda 13-krát viac ako žije teraz na celučičkom Slovensku. Môj mentor Charles Tilly dokonca tvrdí, že vojny (najmä tá Storočná) viedli k vzniku moderného národného štátu, lebo pre potreby veľkej ľudovej armády sa zaviedli stále dane a moderná byrokracia. Vojna utvára osudy ľudstva dokonca aj v čase, keď drvivá väčšina krajín žije v mieri. Podľa odhadu CIA minie ľudstvo tento rok tisícstošesťdesiatštyri miliárd dolárov na vedenie alebo prípravu vojen. Pre porovnanie, Svetová banka odhaduje, že by sa Zem mohla raz a navždy zbaviť hladu za mizerných 19 miliárd dolárov.
Vojny môžu mať veľmi rozličné príčiny. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. bojoval pre získanie gloire, slávy. V 1. svetovej vojne podporili Nemci Rakušanov a Francúzi Rusov do veľkej miery kvôli strachu, že inak sa im rozpadnú ich šikovne usporiadané aliancie. Ópiové vojny medzi Britániou a Čínou boli vyvolané sporom o obchod s drogami. No všetky vojny majú niečo spoločné: ľudia v nich rozlišujú medzi tými dobrými, pre ktorých sa oplatí hoci aj umrieť, a tými zlými, ktorých možno beztrestne zabiť. Logika akéhokoľvek konfliktu sa dá zhrnúť do dvoch slov: my a oni.
A tu sa dostávame k otázke skupinových identít. Identity bojujúcich sú prísne vymedzené: moja uniforma je zelená, tvoja sivá; moja zástava je modrá, tvoja červená; môj kmeň pochádza z Izáka, tvoj z Išmaela. Keď rodičia mojej bývalej juhokórejskej spolubývajúcej chodili na základnú školu, učili sa, že severní Kórejci nevyzerajú ako ľudia, ale ako démoni, s červenou farbou pleti. Zabiť človeka je vražda. Zabiť démona je hrdinský čin.
Delenie ľudí do skupín s vyhranenou identitou nemusí viesť vždy ku konfliktom. Práve naopak, skupinové identity sa vyvinuli na uľahčenie spolupráce. Ako tvrdí sociálna psychologička Marilynn B. Brewer, relatívne uzavreté skupiny, či už národy alebo pracovné tímy, umožňujú svojim členom predvídať, či druhá strana splní svoj záväzok pri vzájomnej spolupráci. Keby sme dôveru automaticky aplikovali na všetkých ľudí, každý by nás automaticky zneužíval. Keby sme nedôverovali nikomu, ľudská spoločnosť by zanikla. Samotný rozdiel medzi identitami nie je nebezpečný. Slováci a Poliaci chápu samých seba ako odlišné národy, a predsa dokážu žiť v mieri.
Identity sú súčasne premenlivejšie, než by sa zdalo. V r. 1994 zabili Hutuovia v Rwande skoro jeden milión Tutsiov. Sto rokov predtým delili belgickí kolonizátori ľudí na Hutuov a Tutsiov nie podľa génov, jazyka, alebo náboženstva – ale podľa aktuálneho počtu kráv. Srbi, Chorváti a Moslimovia v Bosne rozprávali pred vojnou tým istým jazykom, mali rovnaké občianstvo i pôvod. Mnohokrát žili spoločne v tej istej dedine. A predsa dokázal zabiť sused suseda.
Aby sme pochopili kedy a akým spôsobom sa ľudia počas vojen mobilizujú na základe skupinových identít, musíme najprv pochopiť čo identity sú. V rámci môjho výskumu na Columbia University v New Yorku vyvíjam nový model, ktorý možno čoskoro pomôže analyzovať vzťahy medzi ľudskými identitami v celej ich komplexnosti. Model je založený na teoreticky sľubnom, odvážnom, ale zatiaľ netestovanom prístupe. Pred prvou aplikáciou v horúcej vojnovej zóne musí byť platnosť modelu overená na prípade mierumilovnej spoločnosti. Prvý empirický test prebieha práve teraz a vy sa môžete doňho zapojiť. Ak máte záujem pomôcť mi s týmto výskumom, pozývam vás vyplniť online dotazník. Pätnástimi minútami vášho času prispejete k rozvoju vedy a, aby bolo aj kapitalizmu učinené zadosť, súčasne získate možnosť vyhrať 1000 korún:-)
Poznámka: Zber údajov pomocou online dotazníka bol ukončený 16. 6. 2007 a teraz je výskum v štádiu získavania kvalitatívnych informácií. Všetkým respondentom ďakujem za pomoc.